Stalo sa to večer, keď už strácala všetku nádej v srdci.Zazvonil zvonček. Celá stŕpla. Potichu vstala s mäkkej postele s kopou vankúšikov v tvare srdca. Obula si huňaté papučky a vykročila k dverám. Strach z nasledujúceho rozhovoru jej prinášal zimomriavky. Otvorila dvere.... Stal tam muž odetí do dlhého premočeného kabáta. Na strapatej hlave mal hnedý klobúk, ktorý si dával dole kôli pozdravu. Oči modré ako nebo a úprimnosť z nich priam vyžarovala. Na pohľad bol zvodný s malou a krátkou briadkou. Povedal iba zdravím, akoby tu bol vítaní. Roztriasla sa, stala iba v nočnej košieľke dlhej asi tak nad kolena s ramienkami. Nemala chuť toho chlapa vyhodiť. Ale nepozvala ho dnu, len jemným hlasom prehovorila: ,,prečo si tu?, povedala som ti, že sa už nemáš vracať, neverím ti, aj keď to bolo krásne.“ Bez pozvania vošiel dnu. Nič neprehovoril iba si sadol na biely gauč. Rozplakala sa: ,,zmizni, zmizni s môjho domu, nenávidím ta.“ Chlap v kľude prehovoril: ,,neboj sa nezdržím sa tu dlho, len ti potrebujem všetko vysvetliť.“Trochu sa ukludnila a sadla si vedľa neho, položila mu ruku na koleno. Bolo studené veľmi studené, ale nechala ju tam.Otočil sa k nej a tichým hlasom prehovoril: ,,nikdy som ta nepodviedol, milujem ťa, a preto by som to ani nikdy nedokázal, ona to narafičila bol to úplne iný chlap, mám fotky.“ Vytiahol z vrecka zopár obrázkov.Žena si ich prezerala a slzy jej vstúpili do očí. Nasledujúce slová nebili moc zrozumiteľné: ,,prepáč nemala som byť hlúpa, odpusť mi a vráť sa ku mne.“ Chcela ho objať.... ale chlap sa prudko postavil: ,,už je neskoro, milujem ťa, rád by som sa k tebe vrátil, ale nemôžem...“ Žena sklonila hlavu a všimla si, že gauč je čistý aj keď na ňom sedel s tým premočeným kabátom. Pozrela sa naňho a on si už rozopínal kabát, aj košeľu pod ním. Na jeho vypracovanej hrudi boli tri diery po guľkách.,,nemôžem preto lebo už som mŕtvy, keď som zisťoval fakty, aby som sa mohol k tebe vrátiť. Zabila ma tvoja sestra. Vystrelila do mňa tri rany zo slovami: ,, keď nebudeš môj tak ani jej.“ A skončilo to. Vrátil som sa, aby som sa s tebou rozlúčil... poď sem kráska.“ Vstala a bez strachu vykročila ku svojej láske. Vrúcne sa pobozkali, bol to studený bozk ale krásny. ,, Milujem ťa. Pomstím tvoju smrť.“Muž len pokýval hlavou: ,, moje telo leží v lese na našom obľúbenom mieste, pochovaj ma a nerob nič. Budem ťa čakať, až za mnou prídeš. Už sa tu nevrátim, tak zbohom láska.“Zmizol... nezostalo ani stopy potom, že tu niekto bol iba zopár obrázkov. ,,zbohom láska milujem ťa.“
niet cest spet
05.07.2007 17:47:35
.....disortografija......
Komentáre
pomooooooc